Hneď na úvod: bracelet som žiaľ nezískal. Nechýbalo však veľa a svoj prvý by som bol vyhral. Bolo to takto: zúčastnil som sa Event#12, turnaja $ 1 500 Limit Hold’em, ktorý si zaplatilo ešte 883 hráčov.
Prvý deň neprebiehal vôbec podľa mojich predstáv, pretože som bol doslova zavalený bad beats. V ten deň som štyrikrát prehral proti dvom outs a dvakrát proti štyrom outs. Ako keby to ešte nestačilo, dva levely pred koncom som prišiel aj o moje pocket rocket. Po šťastí teda ani stopy.
Napriek tomu sa mi podarilo ukončiť prvý deň s, dajme tomu, priemerným stack. Bolo to možno i tým, že na turnaji hralo množstvo zlých hráčov. A to bolo zasa dôsledkom pomerne nízkeho buy-in 1 500 dolárov. Mnoho nemecky hovoriacich hráčov si myslí, že bracelet sa dá ľahšie získať na turnajoch s vyššími buy-ins a nižším počtom hráčov. Ja som však opačného názoru, pretože na takých turnajoch sa hrá len proti najlepším a najúspešnejším. Na turnajoch s menšími buy-ins ležia podľa mňa peniaze len tak pohodené...
Ale naspäť k druhému dňu turnaja. Žrebovanie stolov so mnou veľa zľutovania nemalo a tak som sedel vedľa niekoľkých úspešných hráčov, medzi nimi aj vedľa Ericka Lindgrena. Každý z hráčov si želal, aby bol tento stôl čo najskôr rozpustený, alebo aby bol aspoň pri najbližšej možnej príležitosti vymenený. I keď tento stôl nebol ktovieako dobrý a už vôbec nie ľahký, bad beats ma tentokrát obchádzali a tak som si mohol postupne budovať môj stack. Popritom som mal možnosť lepšie spoznať Ericka Lindgrena. Je to veľmi sympatický chlapík, ktorému vôbec nestúpla sláva do hlavy a je vždy za každú srandičku.
Tento deň som ukončil s nadpriemerným počtom žetónov, no ten nasledujúci sa začal o to horšie. V blind battle som s párom desiatok v small blind navýšil a v big blind ma dorovnali. Ako flop sa ukázali A♣-T♠-3♥, začínam a dostávam raise. Reagujem reraise, pričom ma opäť dorovnali. Ako turn prišiel srdcový kráľ, dávam bet, dostávam opäť raise, reraise a znovu ma dorovnali. Blinds však už boli tak vysoké, že som viac nezvyšoval. Bolo mi jasné, že nehrám proti esám ani proti kráľom. Súper mohol mať buď trojky alebo postupku. Stav mojich žetónov mi však už nedovoľoval reraise, preto som radšej dorovnal. Ako river prišla sedmička, čekoval som, dorovnal a prehral proti J-Q. Nebol to dobrý štart, no napriek tomu som nestratil nervy. Podľa mňa som hral aj naďalej celkom dobre. Urobil som niekoľko dobrých calls a postupne si znovu vybudoval môj stack. A potom prišla odveta: práve ten hráč, proti ktorému som naposledy prehral, navýšil UTG, všetci okrem mňa zložili a v big blind som s 9-9 dorovnal. Ako flop sa ukázali A-9-8, obaja sme čekovali, turn priniesol dámu. Teraz checkraise na môjho protihráča a on dorovnal. Ako river prišla štvorka, dal som bet, súper dorovnal. Spomenul som si na moment z predchádzajúcej hry a radšej som sa vzdal myšlienky na reraise. Na limit turnajoch radšej jeden bet nezískam, než by som mal dva stratiť. V tomto prípade by som však z hry ešte jeden bet vyťažil, lebo súper držal v ruke osmičkový pár.
Hráčov na turnaji ubúdalo a ubúdalo a vtom sa to stalo – po siedmych rokoch som sa na WSOP opäť dostal k finálovému stolu. Dosiahol som svoj cieľ. Od tejto chvíle ma nezaujímalo žiadne umiestnenie. Jednoducho som chcel vyhrať bracelet!
Prvým hráčom, ktorý musel opustiť finálový stôl, bol Erick Lindgren. Bol úplne short a so svojimi 9-7 prehral proti mojim kráľom. Potom som však skončil i ja. Prehral som všetky hry, nemal som žiadnu šancu a zrazu som mal na stole short stack. Napriek tomu som bojoval ďalej, prebíjal sa z hry do hry, no blinds boli neúprosne vysoké. A potom nastala nasledujúca situácia: Najagresívnejší hráč pri stole zvýšil v UTG+2 v blinds 8 000/15 000 na 30 000. Mal som K-J a s 19 litrami idem all-in dorovnať big blind. V side pote je 22 litrov. Flop priniesol Q-3-5, obaja hráči čekujú. Ako turn prišla 10♣, ktorá mi ešte vliala nádej na výhru. Obaja hráči opäť čekujú. Ako river mi prišla trojka do páru, prvý hráč čekuje a ten agresívny hráč dáva bet. Big Blind skladá a ja už pre istotu vstávam. Akonáhle však tento hráč ukáže karty, opätovne si sadám. Má 7-8♠ a tým je môj kráľ vyšší. Hráč v BB si myslel, že zložil A-J. Ak je to pravda, mal som naozaj obrovské šťastie, pretože som sa tým dostal o dve priečky vyššie.
Túto situáciu som si neskôr nechal viackrát prejsť hlavou. Je lepšie vyhrať side pot vo výške 22 litrov, alebo vyradiť dobrého hráča? Došiel som k záveru, že je lepšie vyradiť dobrého hráča, hlavne v tomto prípade toho agresívneho hráča, pretože jeho 22 litrov bolo presne 6 percent jeho stack.
Ale späť k turnaju. Vyhral som teda main pot 60 litrov a tým si zvýšil stack na 200 litrov. Po tom, ako vypadli dvaja hráči, zostali mi po pravici dvaja short stack a po ľavici jeden big stack. Pri flope 5-8-Q som hral s Q-9 a prehral proti Q-J.
Môj all-in nebol obzvlášť dobrý a tak som nakoniec s mojimi A-J proti 9-7 musel priznať porážku.
V podstate som bol s mojím výkonom veľmi spokojný, no nie je tajomstvom, že žiadny pokerový hráč nie je svojím umiestnením po vypadnutí nijako nadšený. Iba ak by od stola odchádzal ako víťaz. Ráta sa iba prvé miesto, o to viac na WSOP, kde sa hrá o bracelet. Napriek tomu sa na svoje umiestnenie pozerám veľmi pozitívne. Tento finálový stôl mi dodal na zvyšok WSOP veľa sily. Zajtra pokračujem turnajom $ 1 500 Pot Limit Omaha.
Dúfam, že vás už čoskoro budem môcť informovať o ďalších pozitívach. Zatiaľ vám všetkým želám všetko dobré.
Váš Markus Golser
Markus Golser je profesionálny pokerový hráč, ktorého sponzorom je
a ktorý hrá exkluzívne na
, a to pod užívateľským menom "Jumper17".
