28.júna o 2:15 zomrel v Huostone/Texas môj dobrý priateľ a pokerová legenda John „Bono“ Bonetti.
Nezomrel však nečakane. Asi pred dvoma mesiacmi som sa dozvedel, že mu zostávajú dva alebo tri mesiace života. Prognózu Bonovej smrti som však nepočul prvýkrát. V posledných 25 rokoch sa Bono minimálne dvakrát dozvedel, že mu zostáva len pár mesiacov života.
Naposledy to bolo asi v roku 1998. Vždy to však nejako prekonal! Medzi Bonom a legendárnym pokerovým hráčom T.J. Cloutierom panovala dlhoročná rivalita. Cloutier, ktorému Bono tiež prirástol k srdcu, nad tým len krútil hlavou. Vždy mi vravieval „Phil, tento John Bonetti má viac šťastia ako všetci pokeroví hráči tejto planéty dokopy!“
V roku 2005, v ich poslednom spoločnom showdowne o náramok WSOP vyhral Cloutier coinflip: Porazil Bonove Q-Q svojimi A-K, keď boli pri stole poslední traja hráči. Náramok vyhral nakoniec Cloutier. Bono vyhral tucty turnajov, a to vo veku 58 rokov a viac! K pokeru sa dostal dosť neskoro, ale keď už, tak poriadne!
Vo veku 73 rokov, keď ho už všetci považovali za starého a opotrebovaného, skončil Bono na veľkom pokerovom turnaji v Tádžmahal trikrát na prvom mieste, z toho raz na hlavnom turnaji, v hre Seven Card Stud. A akoby to ešte nestačilo, dotlačil Daniela Negreanua k tomu, aby šiel v $ 10 000 Buy-in Main Event po flope 10s-7s-2d all-in. Negreanu mal Qs-9s a Bono Ac-10c.
Keď prišlo v turn Ad, potreboval Negreanu na výhru potu jeden z devietkových pík, pretože by Bono vyhral štyri prvé miesta v rámci jedného turnaja. Podľa toho, čo viem, sa taký výkon ešte nikomu nepodaril, a to už nehovorím o tom, že by vyhral oba hlavné turnaje!
A v turne sa objavila 8s…
No napriek tomu bol Bono na tomto turnaji obdivuhodný, a to vo veku 73 rokov!
Myslíte, že na veku záleží? Tak sa opýtajte 73-ročného Doyla Brunsona, ktorý v tomto momente (sobota ráno) vedie na turnaji $ 50 000 HORSE! Mimochodom, v piatok som sa v Stud 8/b dostal približne na 33. miesto. Ďalší cash rang, ale zasa žiadny finálový stôl.
Ako väčšina pokerových hráčov (vrátene mňa) mal aj Bono sklony k ustavičným nadávkam. A podobne ako väčšina pokerových hráčov mal aj Bono srdce zo zlata. Bonov zapál pri turnajovom stole bol neskutočný! Chcel vyhrať viac ako hocikto iný. Jeho žena Jean stála po všetky tie roky pri ňom, podobne ako pri mne stojí tá moja! Počas všetkých rokov som s ním a jeho rodinou asi 150 krát večeral – bol to jednoducho jeden z mojich najlepších priateľov! Asi v roku 1998 som ho naučil jesť sushi, takže potom zakaždým trval na tom, aby sme si objednali sushi!
Keď premýšľam, ako by som mohol Bonovi prejaviť poslednú úctu, ani len netuším, čo by som mal urobiť. Viem, čo by mi asi povedal: „Phil, zostaň pekne vo Vegas a sústreď sa na poker! Rob dobrý biznis a ostatným to poriadne natri!“
Na druhej strane by ho určite dojalo, keby som šiel do Houstonu a rozlúčil sa s ním osobne. Myslím, že si v sobodu naobed zahrám No Limit Hold’em a uvidím, ako to pôjde. Keď to pôjde hladko, nebude moje rozhodnutie ťažké. Jednoducho venujem moje víťazstvo Johnovi Bonettimu. Ak to však nebude nič moc, zahrám si v nedeľu turnaj $ 10 000 Pot Limit Omaha a uctím si Bonovu pamiatku týmto spôsobom. Musím ešte počkať, kým bude známy deň pohrebu, a potom sa rozhodnem.
Pred prvým eventom WSOP musím ísť na jednu svadbu, no a ešte predtým aj na pohreb.
Keď v roku 1998 dostal rakovinu, volali sme si skoro každý deň! Vždy som mu hovoril, že je rodený víťaz a že víťazi zdolajú chorobu a rakovinu rovnako ako súperov pri pokerovom stole.
Tento štvrtok podržal Bonovi niekto slúchadlo pri uchu, takže som mu mohol ešte niečo povedať: „Bono, obdivujem tvoj vzťah k tvojej vnučke Nataschi. [Bono si o ňu robil veľké starosti a takmer nerozprával o ničom inom.] Obdivujem tvoju rozhodnosť a tvoje pokerové zanietenie. Obdivujem spôsob, akým pristupuješ k svojej rodine. John, mám ťa rád. Nerob si starosti, každý mesiac pošlem Jean šek.“
A hoci Bono nemohol hovoriť, počul som, že sa pokúsil niečo povedať. Znelo to ako „Aj ja ťa mám rád, Phil“.
Môj skvelý priateľ John Bonetti mi bude veľmi chýbať…
