Utorok,  6. december 2016  -  16:58:29
Poker, Sports Betting, Casino Poker, Sportwetten, Casino BonusBonusBonus.cz BonusBonusBonus.sk Poker, kasyno, bukmacher BonusBonusBonus.hu BonusBonusBonus.ru BonusBonusBonus.cn BonusBonusBonus.hk Poker, Sports Betting, Casino
Scotty Nguyen - biografia! PROFIL

Scotty Nguyen alias "The Prince of Poker"

Posledný update: 10. apríl 2014


Expekt Poker
"Bez prekonávania prekážok niet úspechu. Bez zlých čias niet tých dobrých!“
Scottyho životná filozofia
28.10.1962
Nha Trang, VN
škorpión
Ženatý/vydatá
7
Las Vegas, US
Spojené štáty americké
Bývalý pokerový díler
Rodina, domáce zvieratá (opice), rybárčenie, plodenie detí
...už v detstve, krátko po príchode do USA
Hold'em - Omaha 8/b
Agresívny
Phil Hellmuth, Stu Ungar, Berry Johnston
...vyhodil by všetkých hráčov, ktorí sa nevedia chovať.
V detstve utiekol zo svojej rodnej vlasti, patrí k najaktívnejším pokerovým hráčom na svete, tvrdí, že už bol stokrát na mizine, chová opice ako domáce zvieratá, ako jeden zo svojich záľub uvádza plodenie detí, má 13 súrodencov, počas hry s Michaelom Mizrachim sa stavil, že ak neuhádne, aké karty má Michael v ruke, zje všetky karty – kartovú kombináciu svojho súpera naozaj uhádol, preslávil sa tým, že venuje spústu času svojim fanúšikom.

Ťažká cesta k slobode

Scottyho detstvo bolo všetkým možným, len nie šťastným. Jeho rodná vlasť bola zničená vojnou a jeho rodina rozdelená. Malý Thuan sa preto musel veľmi rýchlo naučiť stáť na vlastných nohách a bojovať o svoje prežitie.

Keď mal Scotty 11 rokov, utiekol na podnet vlastnej rodiny z Vietnamu a dostal sa do utečeneckého tábora na Taiwane. Tam sa už nemusel obávať o svoj život a skrývať sa pred paľbou guliek, no nebol naozaj voľný. Tábor oplotený ostnatým drôtom mu bol skôr väzením ako novým domovom. On predsa opustil Vietnam a riskoval svoj život kvôli slobode, nie kvôli opätovnému uväzneniu. Ako jediné východisko z tejto situácie videl útek. Ako 13-ročný opúšťa utečenecký tábor a nachádza prácu, kde musel fyzicky veľmi ťažko pracovať.

Počas vojny vo Vietname i po nej sa tisícky amerických rodín ujalo, alebo si adoptovalo vietnamské siroty a utečencov. Dobrovoľné organizácie a katolícke spoločenstvá umožnili mnohým vietnamským deťom dostať sa do Spojených štátov. Malý Thuan Nguyen bol jedným z nich.

Rok po úteku z utečeneckého tábora sa chlapec dozvedá o možnosti vycestovania do USA. V roku 1976 sa teda 14-ročný Scotty preplavil loďou do Ameriky, kde sa ho ujala rodina z Chicaga, Illinoise. Scottymu sa týmto splnil jeho sen, predsa však pre neho nebolo jednoduché zvyknúť si na nový život. Musel sa prispôsobiť odlišnej kultúre a naučiť sa nový jazyk. No zo všetkého najťažšie bolo zvyknúť si na odlišné klimatické podmienky. Tie sú totiž v Illlinoise v porovnaní s Vietnamom úplne odlišné. Illionois sa mu zdal dokonca tak nehostinný, že požiadal o možnosť výmeny do rodiny, ktorá býva v teplejších podmienkach. Mal obrovské šťastie a mohol sa presťahovať do slnečnej Kalifornie, Orange County.

„Problematické“ dospievanie

Táto klíma mu vyhovovala omnoho viac, no predsa mu niečo chýbalo. Hoci bola jeho nová rodina veľmi milá a s láskou sa o neho starala, nedokázala mu nahradiť jeho rodičov. Scotty často myslieval na svoju vlasť a v USA sa cítil ako cudzinec. K tomu ho neustále prenasledovali tie strašné veci, ktoré zažil ako dieťa. Pod vplyvom týchto udalostí sa z neho stal mladý rebel a „problematický“ tínedžer. V škole neustále budil pozornosť svojím zlým správaním. V tomto čase sa prvýkrát dostáva do kontaktu s pokerom. Veľmi rýchlo začal v tmavých herniach tráviť viac času, než vo svojej triede, preto bol nakoniec zo školy vylúčený.

Už ako dieťa vo Vietname počul Scotty o jednom veľmi magickom mieste. O blikajúcom meste plnom nespočetných možností a nádejí, o Las Vegas. Keď mal 20 rokov, splnil si svoj ďalší veľký sen a vybral sa s partiou kamarátov do hráčskej metropy na výlet. Partia zastavila hneď pri prvom kasíne na predmestí, „Whiskey Pete’s“. „Vyzbrojení“ 600 dolármi sa chlapci s nadšením pustili do hry. Boli tak unesení, že im vôbec nevadilo, že najznámejšia ulica „Strip“ so všetkými svojimi luxusnými hotelmi, kasínami a pamätihodnosťami bola vzdialená už len 80 km. Mladíci nedokázali prestať a vo „Whiskey Pete’s“ strávili takmer celé dve hodiny. Keď prehrali všetky svoje peniaze, vyhodili ich, pretože ešte nemali 21 rokov. Scotty sa vychadzovača nahnevane opýtal, prečo ich nekontrolovali skôr, kým ešte mali peniaze. No odpovede sa už nedočkal. Realitou však bolo, že boli úplne bez peňazí a chtiac-nechtiac sa museli pobrať domov. Las Vegas pritom ani vôbec nevideli.

Očarený mestom „Sin City“

Scotty sa ešte raz otočil a zadíval sa na logo „Ceasar’s Palace“, ktoré osvetľovalo tú smutnú, tmavú, neúspešnú noc. Zdalo sa mu, akoby mu niečo naznačovalo. Prehovoril svojich kamarátov, aby sa vrátili a aspoň sa poprechádzali po svetoznámej ulici Strip. Oplatilo sa. Partia zažila veľa zábavy, prešla celý Strip a „ulovila“ mnoho dievčat. Povzbudení týmto úspechom dali dokopy svoje posledné peniaze a naraňajkovali sa v „Harrah’s“. V skorých ranných hodinách sa všetci okrem Scottyho vrátili domov. Jeho „Sin City“ očarilo natoľko, že ho viac nevedel opustiť. Hneď pri raňajkách si Scotty našiel v „Harrah’s“prácu ako pomocná sila v bufete. To bol jeho prvý krok na ceste k profesionálnej kariére.

Bolo to, akoby som bol predurčený tam žiť“, spomína Scotty.

Zakrátko dostal Scotty svoje nové meno. Jeho vtedajšiemu šéfovi sa totiž nezdalo byť meno Thuan dosť americké, a preto ho začal volať Scotty, čo mu zostalo až dodnes. Ako 21-ročný si urobil Scotty dílerský kurz a z pomocnej sily v bufete sa stal zrazu krupiér v herni. Postupným pozorovaním hráčov zistil, že pokiaľ sa niekto v pokeri vyzná, celkom dobre z neho vyžije. Scotty v tomto čase nemal ešte predstavu o svojej budúcnosti a ani žiadne ciele. V herni sa mu však ponúkalo veľa nových možností. V Harrah’s zarobil každý deň 150 dolárov, ktoré večer čo večer prehrával v hrách Stud s nízkymi stávkami ($3 - $6). Jemu to ale neprekážalo. Chcel jednoducho hrať! A okrem toho, na druhý deň predsa zarobí ďalších 150 dolárov.

V tomto období bol Scotty typický „Donkey“ (sk.: somár), zlý hráč, ktorého však mali všetci veľmi radi, pretože ho mohli veľmi ľahko obohrať. Na tieto časy si Scotty spomína v jednom rozhovore:

Vtedy som nevedel dokonca ani to, čo „Donkey“ alebo „Fish“ (rovnako zlý hráč) znamená. Vedel som len to, že sa ostatní hráči veľmi tešili, keď ma zbadali. Každý večer som sa z kasína vracal spokojne domov. Vôbec ma netrápilo, že som prehral všetky peniaze.“

Po čase sa však Scotty vypracoval na lepšieho hráča, zvyšoval svoje stávky a prešiel na Texas Hold’em. Tento pokerový variant výborne sedel jeho agresívnemu hernému štýlu. V roku 1985 sa mu naskytla príležitosť zúčastniť sa ako díler turnaja No Limit Texas Hold’em v Lake Tahoe. Pre každý prípad si vzal so sebou dosť peňazí na zaplatenie turnajového buy-in ($ 1 000). Veril totiž, že si na turnaji bude môcť zahrať i on. V Lake Tahoe sa mu v cash games podarilo navýšiť svoj bankroll (celková čiastka, ktorú je hráč ochotný riskovať v hre) na pekných $ 7 000. To Scottymu dodalo na odvahe. Predsa však dlho zvažoval, či má časť svojej výhry vsadiť na turnaji, na ktorom pravdepodobne nemá veľkú šancu vyhrať. Nemal totiž skúsenosti ani s turnajmi, ani s hrami No Limits. Napokon sa predsa len rozhodol zúčastniť. Len čo sa posadil k stolu, všetka nervozita bola preč.

Hral jednoducho tak, akoby hral cash game vo svojom „domovskom“ kasíne. Ani sa nenazdal a zrazu sedel naproti už len jedinému hráčovi. Jeho súper v heads-up mu narhol, aby si výhru rozdelili. Každý dostane $ 140 000, z ktorých dostane díler $ 10 000. Scottymu sa tento návrh veľmi pozdával a rád s ním súhlasil.

Sláva a bohatstvo, vzostupy a pády

Scotty sa vrátil do Las Vegas ako úplne iný človek. Zanechal svoju prácu v Harrah’s, prvú výhru na turnaji v Nu premenil na milión a svoj doterajší život otočil o 180 stupňov. Zahral si i proti profesionálom, ako Johnny „The Orient Express“ Chan, Doyle Brunson, Puggy Pearson a David Grey. Tento 23-ročný hráč sa stal onedlho témou číslo jedna všetkých rozhovorov celej pokerovej scény. Ako sa na ozajstnú hviezdu patrí, kúpil si Scotty nový Chevrolet Z 28, korvettu a luxusný byt. Ten ale využíval len sporadicky, keďže sa mu druhým domovom stal „Caesar’s Palace“, v ktorom hral denne o astronomické sumy. Kasíno si ho poriadne rozmaznávalo: Poskytlo mu luxusný apartmán a splnilo mu akékoľvek želanie.

Sláva a bohatstvo však mladému Vietnamcovi stúpli čoskoro do hlavy. Svojimi peniazmi sa všade vystatoval, personálu kasína dával prehnane vysoké sprepitné a pomaly prestával rozlišovať skutočných priateľov od tých falošných. Začal sa stretávať s nesprávnymi ľuďmi a dokonca prepadol kokaínu. Scotty sa však za svoju závisloť hanbil a kokaín brával radšej vo svojom luxusnom apartmáne, kde ho nikto nevidel. Vychutnával si pozornosť, ktorá mu bola venovaná zo všetkých strán. Bol presvedčený, že má svoj život konečne pevne vo svojich rukách.

Myslel som si, že ma všetci majú radi preto, aký som. Bolo to však pre peniaze a všetky tie materiálne veci, ktoré som im mohol dať.“

Scotty bol šťastím celý bez seba a myslel si, že to takto potrvá večne. Nič iné si nepripúšťal. Mal dva trezory v „Ceasar’s “ a dva v „Bob Stupak’s Vegas World“. Všetky až po okraj naplné peniazmi a žetónmi. Vďaka jeho úspechu a prepychovému životnému štýlu dostal prezývku „The Prince of Poker“. Peniaze pre neho znamenali všetko, boli prameňom šťastia i pôvodcom všetkého dobrého. Ale ako sa hovorí, nič netrvá večne:

Jedného osudného dňa prehral Scotty všetko až do posledného centu, a to nielen v pokeri, ale aj v kockových hrách. Kocky boli akoby zakliate. Prehrával čoraz viac peňazí, no za žiadnu cenu nechcel hrací stôl opustiť. Nechal si priniesť oba svoje trezory a hral, až kým neboli prázdne. Potom zavolal do „Bob Stupak’s Vegas World“ a dal si priniesť aj svoje dva ostatné trezory. Po štyroch hodinách prehral úplne všetko, celý svoj doposiaľ nadobudnutý majetok. Návrat do reality bol veľmi ťažký.

Bolo mi strašne. Najradšej by som sa bol vtedy zabil,“ spomína si Scotty.

Majitelia kasína Scottyho už dlhšiu dobu pozorovali a boli si istí, že jedného dňa na ňom veľmi zbohatnú. Neustále ho hýčkali, aby ho ani len vo sne nenapadlo prestať ďalej hrať. Kasíno „Ceasar’s“ dalo Scottymu 5 000 dolárov a ponechali mu i luxusný apartmán. Všetko ostatné bolo preč – chevrolet, korvetta aj jeho luxusný byt. Opäť sa zamestnal ako díler v „Harrah’s“ a začal hrať o malé stávky. Postupne sa opäť staval na nohy.

Tento zážitok však nebol ničím v porovnamím s jeho detstvom. Život vo vojnou zničenom Vietname i útek z rodnej vlasti a utečeneckého tábora ho zocelili. Bol si istý, že nikto a nič na svete už nemôže pokoriť Scottyho Nguyena. Vďaka týmto vzostupom a pádom sa naučil vážiť si aj dobré časy:

Zrazu som nemal vôbec nič. Ale i to je dôkazom, že sa nikdy nevzdávam. Je úple jedno, koľkokrát padnem. Opäť totiž vstanem. Preto sa dostanem vždy na vrchol. Nezáleží, koľkokrát padnem na samé dno. Bez prekážok nie je ani víťazstvo. Bez zlých čiac neexistujú ani tie dobré.“

Späť na vrchol

Ako už bolo vyššie spomenuté, urobil si Scotty vo svojich 23 rokoch na turnajovej pokerovej scéne veľmi dobré meno. Avšak sen každého pokerového hráča - vyhrať hlavný turnaj World Series of Poker - sa mu splnil až o niečo neskôr, v roku 1998.

V roku 1995 sa Scotty na turnaji v Limit Hold’em prestížnej WSOP „prepokeroval“ na trináste miesto a skončil tretí na „Gold Coast Open“ v No Limit Hold’em.

V roku 1997 získal Scotty svoj prvý zlatý náramok WSOP. V Limit Omaha Hi/Lo sa presadil proti takým hráčom, ako Ted Forrest alebo Mike „The Mouth“ Matusow a odniesol si $ 160 000. V tom istom roku zvíťazil na hlavnom turnaji WSOP No Limit Hold’em (majstrovstvá sveta v pokeri) Stu Ungar. Dostal sa i na titulnú stránku pokerového časopisu, ktorý si kúpil Scotty. Na titulku sa díval deň čo deň a sníval, že tam raz uvidí i sám seba.

O rok neskôr chcel Scotty na hlavnom turnaji WSOP zabojovať o titul majstra sveta. Jeho životný štýl a závislosť na hre i stávkovaní mu však skrížili plány. Bol totiž opäť úple na mizine. Jeho kolega Mike Matusow, ktorý podobné situácie z vlastnej skúsenosti dobre poznal, mu venoval 500 dolárov, ktoré však postačovali iba na polovičnú miestenku na satelitný turnaj. Ďalší kolega mu daroval chýbajúcu čiastku a bolo už iba na Scottym, ako ponúknutú šancu využije. A využil!

Vybojoval sa miesto na hlavnom turnaji, kde sa mu tiež mimoriadne darilo. Presadil sa i proti takým pokerovým velikánom, ako Kathy Liebert a T.J. Cloutier. Napokon sa ocitol v heads-up s Kevinom McBrideom. Scotty bol vo vynikajúcej forme, vyhral majstrovstvá sveta v pokeri, rovný $ 1 000 000 a vytúžený zlatý náramok, druhý vo svojej kariére.

Scottyho víťazstvo proti McBrideovi sa stalo legendou a zapísalo sa do dejín pokeru:

Scotty mal na ruke J-9, McBride Q-10. McBride v pre-flope zvýšil a Scotty dorovnal. Flop priniesol 8- 9-9, čím mal Scotty trojicu. Nezvýšil však, ale čekoval. McBride blufoval a stavil $ 100 000. Scotty dorovnal. Turn priniesol 8, čím mal Scotty full hause. Opäť však čekoval a McBride stavil ďalších $ 100 000. Ako river prišla 8 a aj McBride mal na ruke full hause, avšak nižší ako Scotty, ktorý využil situáciu a vsadil $ 310 000. McBride silno premýšľal nad svojím ďalším ťahom. Scotty, ktorý bol známy dobrými hláškami počas hry, ho varoval výrokom:

You call this one and it’s gonna be all over baby!“ (sk.: „Ak teraz dorovnáš, končíš, baby!“).

McBride si však myslel, že Scotty blufuje. Dorovnal a... naozaj skončil. Scotty Nguyen sa stal majstrom sveta roku 1998 a dostal sa i na titulnú stránku pokerového časopisu. Jeho výrok „You call it’s gonna be all over, baby!” sa odvtedy stal kultovým. Tento úspech však na nasledujúci deň zahalila smutná tragédia. Jeden z jeho bratov vo Vietname totiž zomrel pri autohavárii. Z toho dôvodu sa Scotty rozhodol nikdy nenosiť náramok z roku 1998.

Po vyplatení všetkých svojich dlhov mu zostalo ešte $ 333 333, z ktorých kúpil pre seba, svoju ženu a deti veľký dom. Toto víťazstvo však nezmenilo len jeho finančnú situáciu, ale hlavne jeho osobnosť. Scotty bol predtým známy nevyberaným chovaním pri pokerovom stole. Po jednom Bad Beat (= porážka napriek dobrým kartám) neovládol svoj hnev a vynadal všetkým navôkol, dílera nevynímajúc. Kvôli svojím spôsobom dostával často seba i svoju ženu do nepríjemností. Po získaní titulu majstra sveta sa rozhodol pracovať na svojom temperamente. Titul si veľmi vážil, preto sa chcel tiež správať ako pravý šampión. Upokojil sa a k ľudom naokolo sa správal vľúdnejšie. V jednom rozhovore Scotty hrdo vyhlásil, že od roku 1998 iba desaťkrát vynadal dílerom, aj to nie pri pokerovom stole, ale mimo neho.

Do roku 2000 sedel Scotty pri mnohých filálových stoloch viacerých slávnych turnajov a väčšinou skončil v prevej desiatke. Za druhé miesto v Limit Omaha Hi/Lo na turnaji „Carnival of Poker“ v roku 2000 si odniesol $ 25 000. Jeho dve víťazstvá na „Jack Binion World Poker Open“ (Limit Seven Card Stud, Limit Omaha Hi/Lo) mu vyniesli dokopy $ 70 000.

Na WSOP 2000 skončil Scotty v Limit Seven Card Stud štvrtý a získal $ 30 300. V tom istom roku si pripísal i víťazstvá na „Orleans Open“, „Legends of Poker“ a „Austrian Classic“ a viackrát dominoval v cash rang mnohých turnajov.

Scotty Nguyen je neporaziteľný, baby!

V nasledujúcich rokoch chodil Scotty z turnaja na turnaj a obdaroval pokerový svet takými kúskami, že by na ich opísanie nestačila ani jedna celá kniha.

V roku 2001 získal Scotty v Pot Limit Omaha svoj tretí zlatý náramok a výhru $ 178 480. V tom istom roku vyhral „Prince of Poker“ i turnaj v Limit Omaha Hi/Lo, získal štvrtý zlatý náramok a k tomu $ 207 580.

Na „Tournament of Champions 2001“ vyhral síce v No Limit Hold’em Main Event „iba“ tretie miesto, i to mu však vynieslo približne $ 77 000. Víťazstvom na turnaji „Heavenly Hold’em“ v Limit Hold’em si prilepšil o $ 74 000. Nasledovali dve víťazstvá na „World Poker Finals“, ktoré boli dotované sumou $ 44 000 resp. $ 159 600, a mnohé ďalšie.

Online hrá Scotty často na PartyPoker.com. Hráči, ktorí sa na PartyPoker.com zaregistrujú s bonusovým kódom POKERFACE od BonusBonusBonus, získajú uvítací bonus v hodnote 30% prvého vkladu až do výšky $ 150.

Všade tam, kde sa „Prince of Poker“ objaví, sa šanca na výhru zmenšuje, pretože Scotty Nguyen sa zdá byť naozaj neporaziteľným. V rokoch 2001 až 2005 takmer nebol turnaj, kde by sa Scotty neprebojoval minimálne do prvej päťky. Odniesol si tiež mnoho prvých umiestnení a nespočetne veľa peňazí. On sám si okrem štyroch zlatých náramkov WSOP veľmi cení svoj výkon na WPT (World Poker Tour). Scotty je totiž jediný, kto sa v každej WTP sérii prebojoval k finálovému stolu. Okrem toho vyhral doteraz (marec 2008) štyri tituly WTP, medzi nimi aj titul šampióna. Za víťazstvo na „WPT No Limit Hold’em Championship“ v „Gold Strike World Poker Open“ štvrtej série WPT v roku 2006 vyhral neuveriteľných $ 969 421.

V roku 2006 získal za svoje druhé miesto v „Bellagio Five Diamond World Poker Classic“ $ 124 030, šiesta priečka v piatej sezóne WPT v „Legends of Poker“ mu vyniesla $ 133 095, za jedenáste miesto na hlavnom turnaji WSOP 2007 získal $ 476 926, tretie miesto na „US Poker Bowl“ 2007 bolo dotované sumou $ 100 000... Vo vymenovávaní jeho úspechov sa dá pokračovať donekonečna.

Scotty patrí svojimi asi 44 prvými miestami a 250 umiestneniami v cash rangs k najúspešnejším a najaktívnejším pokerovým hráčom na svete. Jeho turnajové výhry sa šplhajú do výšky 6,5 milióna dolárov, čím mu patrí deviata priečka v rebríčku najlepšie zarábajúcich hráčov (stav marec 2008). V rebríčku najlepších hráčov Omaha Hi/Lo na WSOP sa umiestnil dokonca na druhom mieste.

Ak si chcete proti Scottymu ihneď, stiahnite si tu softvér Party Poker. Zároveň si tak poistíte exkluzívny uvítací bonus od BonusBonusBonus. Hľadajte Scottyho pri jednom z mnohých stolov a zahrajte si proti nemu!

Pri pokerovom stole sa Scotty neustále stará o zábavu. Nepretržite rozpráva a každú jednu vetu zakončí svojím slávnym „baby“. Svojimi rečami sa pokúša od protihráča vylákať informácie. Pretože pritom rád popíja pivo, jeho komunikačná potreba ešte rastie. Kto prehrá proti „Prince of Poker“, bude s najväčšou pravdepodobnosťou počuť jeho utešujúcu vetu: „That’s poker, baby!“ (sk.: „To je poker, baby!“). Početné zlaté reťaze a prstene, ktoré Scotty nosí, v kombinácii s jeho vystupovaním z neho robia jednu z najtrblietavejších osobností pokerovej scény, čím si okrem „Prince of Poker“ vyslúžil aj prezývku „King of Bling“ (ligotavý kráľ).

Hoci Scotty už nikdy neklesol tak hlboko ako vtedy v „Ceasar’s“, nehospodári so svojimi peniazmi príliš príkladne a i naďalej holduje všetkým druhom stávkovania. V jednom rozhovore dokonca uviedol, že počas svojej celej kariéry bol už minimálne stokrát na mizine. Napriek tomu si žije na veľkej nohe. Vždy sa totiž môže spoľahnúť na svoje pokerové znalosti a ďalšia veľká výhra na seba nikdy nenechá príliš dlho čakať. Navyše Scotty prepožičiava svoju tvár reklame pre kasínovú sieť „Cherokee Casino Resort“ v Oklahome. Inak žije výlučne zo svojich turnajových výhier. A nielen to! Scotty z nich podporuje aj svoju početnú rodinu vo Vietname.

„Prince of Poker“ a jeho súkromie

Scotty Nguyen žije so svojou druhou ženou Julie a svojimi deťmi v Las Vegas. Má veľký dom so záhradou, v ktorej sa rád hráva so svojimi opicami. Jeho obývačku zdobia rôzne turnajové trofeje či rozličné pokorevé doplnky. Vo svojom voľnom čase chodí rád na ryby. Za svoju najväčšiu záľubu označuje „plodenie potomstva“. V tejto disciplíne vyniká Prince of Poker zvlášť, z oboch manželstiev ich má už sedem detí!

Za najdôležitejšiu vlastnosť v pokerovom svete označuje Scotty rešpekt. Dobrý pokerový hráč musí byť naozajstnou osobnosťou a skutočnou triedou, takiež nesmie zabudnúť, že s úspechom sa človek nerodí, ale treba sa k nemu treba dopracovať postupne. Scotty má za sebou ťažkú životnú cestu, ktorú má stále pred očami, aby nezabudol, odkiaľ pochádza. Začínal ako „nikto“ a dotiahol to až na samý vrchol. Teraz vidí, že čím ďalej sa v kariére postupuje, tým je dôležitejšia úcta a rešpekt voči ostatným. Scotty sa na ľudí nikdy nepozerá zvrchu, chce byť totiž dobrým príkladom pre začínajúcich pokerových hráčov. Ako vraví, najdôležitejšie je vždy zostať sám sebou: „Scotty vždy zostane Scottym Nguyenom, baby?“

Keby mohol Scotty niečo vo svete pokeru zmeniť, povyhadzoval by z neho všetkých neslušných ľudí. Hráči, ktorí ostatných vysmievajú a nadávajú im - „That's not poker, baby. That's just dirty.“ (sk.: „To nie je poker, baby, to je len špina!“ )

Scotty je veľmi vďačný za to, čo v živote dosiahol. Svoj pokerový talent označuje za dar od Boha. Ľudia, ktorí s ním hrávajú poker, sa divia, ako je možné, že sa tento hráč takmer vždy rozhodne správne. Scotty je tým často sám prekvapený. Tento talent nemôže byť naozaj ničím iným, ako darom od Boha.

Scotty Nguyen patrí k tým najpozoruhodnejším členom profesionálnej pokerovej scény. Nielenže je jedným z najlepších a najaktívnejších hráčov, svoj úspech si musel tiež veľmi tvrdo vybojovať. On je najlepším príkladom toho, že sa netreba nikdy vzdávať, vždy si veriť a byť vďačný za to, čo človek má.

Scotty je hráčom telom i dušou. Jeho účasť na turnaji je pre mnohých dôvodom zapnúť si televízor. Svojím neodolateľným šarmom, kľudom a vystupovaním si vždy získa všetkých ľudí. Je vtipný, bezprostredný a zdravo drzý, nikoho neuráža a nezraňuje. To sú dary, ktoré sú pri športe ako poker veľmi dôležité, no zároveň veľmi zriedkavé. Pri pokeri totiž častejšie ako pri iných športoch hrozí nebezpečenstvo verbálnych výpadov.

Hoci by už Scotty mohol zaslúžene vysadiť, na koniec kariéry ani len nepomýšľa. Má rád túto hru a peniaze z pokeru nemíňa len pre seba, ale podporuje tiež svoju rodinu vo Vietname. „Princ of Poker“ nás teda ešte prekvapí nejedným napínavým či zábavným výstupom, pretože Scotty Nguyen má ešte veľké plány, Baby!

Chcete vidieť videá ?
KLIKNUTÍM NA TLAČIDLO 'PLAY' NAPRAVO OD NASTAVENIA HLASITOSTI A POTOM NA 'MENU' SI MÔŽETE POZRIEŤ VIAC VIDEÍ, KDE VYSTUPUJE SCOTTY NGUYEN
     

    ---

    Tag Cloud

    ---