Piatok,  2. december 2016  -  18:58:46
Poker, Sports Betting, Casino Poker, Sportwetten, Casino BonusBonusBonus.cz BonusBonusBonus.sk Poker, kasyno, bukmacher BonusBonusBonus.hu BonusBonusBonus.ru BonusBonusBonus.cn BonusBonusBonus.hk Poker, Sports Betting, Casino
PROFIL

David Reese alias "Chip"

Posledný update: 27. marec 2014
Foto: Larry Kang/ www.flickr.com
„S pokerom skoncujem až v hrobe. Len Boh vie, čo príde potom.“
Chip Reese
28.03.1951
04.12.2007
Centerville, US
baran
Rozvedený/á
Syn Casey, dcéra Taylor a nevlastná dcéra Britney
Las Vegas, US
Spojené štáty americké
Štúdium národného hospodárstva na Dartmouth College
Golf, športové stávkovanie, futbal
...už v šiestich rokoch so svojou matkou
7 Card Stud
„Patrí k tým najunikátnejším osobnostiam, aké som kedy stretol. Jeho odchod znamenal pre pokerový svet veľkú stratu. Jednoznačne zostane najlepším pokerovým hráčom všetkých čias.“ (Doyle Brunson)
Preslávil sa tým, že každého ukecal na cash game, spolu s Doylom Brunsonom investoval do hľadania trosiek Titanicu a Noemovej archy, je idol väčšiny pokerových profesionálov.

Detstvo a dospievanie

Hral naozaj tak často, že si neskôr myslel, že za svoj pokerový talent vďačí práve tomuto roku strávenému doma. Už v šiestich rokoch bol Chip taký dobrý, že v pokeri pravidelne vyhrával aj proti oveľa starším deťom. Na strednej škole bol nadšený futbalista a člen debatného klubu, v rámci ktorého vyhral dokonca Majstrovstvá štátu Ohio a dostal sa až do národného finále.

Chip dostal prestížnu ponuku od Harwardskej univerzity, odmietol ju však a študoval národné hospodárstvo na súkromnej vysokej škole Dartmouth College v New Hampshire. Bol členom bratstva „Beta Pheta Pi“, naďalej hral futbal a zúčastňoval sa debatných akcií. K najvačším záľubám patril aj poker, ktorý pravidelne hrával proti kolegom z bratstva i športového tímu, ako aj proti profesorom. „Beta Theta Pi“ po ňom neskôr pomenovala svoju kartovú miestnosť: „David E. Reese Memorial Card Room“.

Po ukončení strednej školy chcel Chip študovať právo na „Stanford Law School“ v Kalifornii, avšak jeden výlet do Las Vegas jeho plány prevrátil naruby. V lete 1974 sa Chip vydal na cestu na západ, aby si pozrel svoju novú univerzitu. Čo osud nechcel, na ceste sa zastavil práve v „Sin City“, kde navštívil jedného priateľa. Podľa legendy sa Chip posadil k stolu Seven Card Stud a už ho nikdy viac neopustil. Realita sa však od legendy v mnohom neodlišuje; Las Vegas Chipa naozaj očarilo a dá sa povedať, že toto mesto už nikdy neopustil.

Vyzbrojený 400 dolármi v kapse vstúpil prvýkrát do kasína a všetky svoje peniaze prehral v blackjacku. Chip sa však svojím počiatočným neúspechom nenechal odradiť, hneď ďalší deň nastúpil u kamarátovho otca do práce a začal hrať Seven Card Stud. Po intenzívnom tréningu počas celého leta sa Chip zapísal na turnaj v kasíne „Sahara“, vybojoval prvé miesto a k tomu výhru v hodnote $ 50 000. Z plánovaného štúdia teda definitívne zišlo.

Poker miesto práva

Keď v jeseni začal semester, bol Chip ešte stále vo Vegas. Medzičasom sa jeho bankroll (peniaze, ktoré má hráč pri pokeri k dispozícii) rozrástol na slušných $ 100 000. Bolo mu jasné, že štúdium práva nie je tak lukratívne ako pokerová kariéra, no ako to vysvetliť rodičom? Chip nechal svojich rodičov celý rok v domnení, že študuje právo. Potom sa však priznal, že sa nechce stať právnikom ale pokerovým hráčom.

Chip Reese a jeho kolega Danny Robeson, ktorý tiež prišiel do Vegas z Daytonu, tvorili tím. Obaja sa rozhodli, že sa stanú profesionálmi. Po trojdňovom pokerovom maratóne proti legendám, ako Johnny Moss a Doyle „Texas Dolly“ Brunson, ktorý sa neskôr stal jeho najlepším priateľom, vyhrali $ 300 000. Táto výhra mu dodala odvahu, preto skúšal šťastie aj v iných pokerových variantoch, ako napríklad Texas Hold´em a Razz.

Už na konci 70-tych rokov bol Chip Reese na celej pokerovej scéne považovaný za najlepšieho hráča Seven Card Stud a Doyle Brunson si pre kapitolu o Seven Card Stud svojej knihy „Super System“ nevedel predstaviť nikoho lepšieho než Chipa. Brunsonova kniha sa považuje za „pokerovú bibliu“ a je najpredávanejšou knihou všetkých čias. Hráči, ktorí sa na DoylesRoom zaregistrujú s promokódom GBUTLER1 od BonusBonusBonus, získajú skvelý uvítací bonus v hodnote 110% prvého vkladu až do výšky $ 660.

Chip Reese si v Las Vegas vytvoril dobré meno nielen vďaka excelentnej hre, okrem toho pracoval päť rokov ako manažér „Dunes Casino“ (dnešné Bellagio), čo sa, samozrejme, pozitívne odrazilo na jeho bankrolle. Zúčastňoval sa na relatívne málo turnajoch a zameriaval sa predovšetkým na cash games.

Chip dobýva WSOP

V roku 1978 vyhral Chip Reese turnaj Limit Seven Card Stud Hi/Lo v rámci World Series of Poker (WSOP) a odniesol si svoj prvý zlatý náramok WSOP. V roku 1981 vyhral tretie miesto v No Limit Ace to Five Draw a ďalšie dve piate miesta v No limit Deuce to Seven Lowball, respektíve v Limit Ace to Five Draw.

V roku 1982 získal Chip vo svojom obľúbenom variante Limit Seven Card Stud svoj druhý zlatý náramok WSOP a k tomu výhru $ 92 500. V rovnakom roku vyhral turnaj Deuce to Seven Lowball na „Amarillo Slim’s Superbowl of Poker“. V roku 1984 si za výhru na turnaji Limit Seven Card Stud na „1984 Grand Prix of Poker“ odniesol $ 100 000.

Na WSOP 1985 mu len o vlások ušli dva ďalšie tituly. Za svoje druhé miesto v No Limit Deuce to Seven Lowball si aj napriek tomu odniesol pekných $ 38 000 a za druhé miesto v Pot Limit Omaha $ 42 500. V nasledujúcich rokoch sa na WSOP Chip častejšie dostal na pozíciu cash rang, mnohokrát do prvej desiatky a úspechy si pripísal aj na mnohých slávnych turnajoch (Grand Prix of Poker 1985 a 1987, Amarillo Slim's Superbowl of Poker 1986,1987 a 1988,...). V roku 1989 mu druhé miesto na turnaji „5th Annual Diamond Jim Brady“ v Limit Hold´em vynieslo slušných $ 150 000.

Chip bol úspešný aj v 90-tych rokoch a pri finálových stoloch mnohých turnajov bol pomaly neodmysliteľný. V roku 1991 bol ako najmladší hráč prijatý do siene slávy „Poker Hall of Fame“. Na „Queen Poker Classic 1992“ získal Chip dvakrát druhé a jedno tretie miesto. Na WSOP 1993 skončil v Seven Card Stud na šiestom mieste a až do roku 1995 dominoval vo všetkých cash rangs nespočetných turnajov.

V roku 1995 sa Chip rozhodol opustiť turnajovú scénu a koncentrovať sa výhradne na cash games. Medzičasom si založil rodinu a vysoké výhry v bellagiovských „big games“ mu pomáhali vysporiadať sa s narastajúcimi výdavkami. Dodatočne Chip zarábal aj na športovom stávkovaní a stal sa členom takzvanej „Computer Group“, ktorá pomocou počítačového programu dosiahla v stávkovaní miliónové výhry. V roku 2002 sa zúčastnil na „3rd Annual Jack Binion World Poker Open“ v Tunice a skončil piaty, okrem tohto turnaja však o ňom od roku 1995 až do roku 2004 veľa počuť nebolo – s výnimkou elitných hráčov, ktorí hrávali v Bellagiu „big game“ pravidelne o astronomicky vysoké sumy.

Chip bol rodinne založený typ a jeho najväčšou prioritou bolo venovať všetok voľný čas svojim trom deťom. Túto vlastnosť uznávali aj jeho pokeroví kolegovia; Barry Greenstein raz o Chipovi povedal:

Bol to rodinne založený človek ako máloktorý pokerový hráč. Nezáležalo, v akej situácii sa práve nachádzal, keď šlo o jeho deti - bejzbalové zápasy, prednášky, či čokoľvek iné – nechal všetko ostatné plávať, len aby bol pritom.Mnohí z nás mu preto závideli. Hral tak dobre, že si mohol kedykoľvek dovoliť „výpadok“ a venovať sa svojim deťom.“

Aj jeho deti ho v roku 2004 priviedli naspäť k turnajovému stolu. Boli na svojho otca veľmi hrdí a bezpodmienečne ho chceli vidieť hrať v televízii. Vo svojom prvom televíznom vysielaní turnaja „5th Annual Jack Binion World Poker Open 2004“ v rámci WTP (World Poker Tour) druhej série vybojoval štvrté miesto a výhru cez $ 200 000. V rovnakom roku sa zúčastnil na ďalších dvoch turnajoch WTP („Grand Prix de Paris“ a „The Doyle Brunson North American No Limit Hold'em Poker Championship“) a, samozrejme, nechýbal ani na prestížnom „Tournament of Champions“. „Tournament of Champions 2004“ bol freeroll turnaj (freeroll: turnaj, kde bez vstupného poplatkov avšak s možnosťou šťavnatej výhry) pre pozvaných hráčov, kde sa stretli tí najlepší z najlepších. K účastíkom patrili pokerové hviezdy, ako Phil „Poker Brat“ Hellmuth, Doyle Brunson, Greg Raymer, Johnny „The Orient Express“ Chan, Annie Duke a Howard Lederer. Na víťaza čakal pot vo výške $ 2 000 000! Chip Reese skončil na desiatom mieste a turnaj vyhrala Annie Duke.

Chip Reese vchádza do dejín pokeru

V roku 2005 skončil Chip na „Poker Superstars Invitational Tournament“ na piatej priečke a v roku 2006 vyhral na WSOP turnaj „50 000 Buy-In No Limit H.O.R.S.E. (kombinácia variantu Hold´em, Omaha Hi/Lo Split, Razz, Seven Card Stud a Eight or Better). Toto víťazstvo mu prinieslo pekných $ 1 784 640 a tretí zlatý náramokWSOP.

Tento turnaj sa stal z viacerých dôvodov legendou, už samotná astronomická výška buy-in bola neuveriteľná. Ďalšou osobitisťou bola dĺžka turnaja, ktorý sa nakoniec premenil na ozajstný pokerový maratón. Trval celé štyri dni a na skúške nepodrobil len pokerové umenie 143-och účastníkov, ale aj ich psychickú a fyzickú kondíciu. Prvý hrací deň trval 14 hodín a ten druhý dokonca ešte dlhšie. Začiatok druhého turnajového dňa bol na pravé poludnie, koniec tohto dňa sa pretiahol až do deviatej hodiny rannej.

Po 21 hodinovom hraní si mohli deviati finalisti dopriať trochu odpočinku a pri finálovom stole sa stretli až o deviatej večer. Finálovú deviatku tvorila absolútna elita, tí najlepší hráči, ako „Tiger Woods of Poker“ Phil Ivey, Doyle Brunson, charizmatický Fín Patrik Antonius, T.J. Cloutier a Andy Bloch.

Poslední traja pri stole boli Phil Ivey, Andy Bloch a Chip Reese. Ivey, ktorý bojoval s výrazným nedostatkom žetónov, vypadol. V heads-up sedel teda Chip Reese proti Andymu Blochovi. Takto na seba narazili dvaja pokeroví giganti, dve podobné povahy s podobným štýlom hry a publikum sa mohlo tešiť na napínavý zápas.

Tento heads-up prekonal všetky očakávania; slnko už bolo dávno nad obzorom a tí dvaja ešte stále sedeli pri stole, plne koncentrovaní, až sa im parilo z hláv, s nepriehladnuteľnými „poker faces“. Diváci, ktorí večer kasíno opustili, prišli znovu a neverili vlastným očiam, keď pred sebou uvideli rovnaký scenár. Presne o 09:12 zlomili Chip a Andy rekord, ktorý bol po desatročia neporaziteľný: v heads-up na hlavnom turnaji v roku 1983 odohrali Tom McEvoy a Rod Peate sedemhodinový boj, najdlhší heads-up všetkých čias – až kým ich neprekonali Reese a Bloch, ktorí sa postarali o nový rekord, doteraz najdlhší heads-up v dejinách WSOP.

Bloch išiel do heads-up s malým žetónovým náskokom, ktorý si podržal aj väčšinu času. Chip vsadil niekoľkokrát all-in, ale Bloch sa vždy spamätal a udrel späť. Reese mal neuveriteľné šťastie, keď mu prišla magická karta, ktorá mu chýbala do postupky a dostal sa znova naspäť do hry. Ďalšíkrát ho zachránil flush, a tak si Reese pomaly vybojoval žetónový náskok.

Po viac ako 300 rukách mal byť duel konečne rozhodnutý: Chipovu víťaznú ruku tvorili A-Q a už pred flopom stavil all-in. Andy Bloch mal len málo žetónov, preto ho musel s kartami 9-8 dorovnať. Board priniesol J-7-7-4-4 a Reese vyhral s esom ako s najvyššou kartou.

Andy Bloch si z druhého miesta odniesol výhru v hodnote $ 1 029 600, peniaze ho však zaujímali, pretože sa už veľmi tešil na svoj prvý zlatý WSOP náramok, takže bol viditeľne sklamaný. Človek musí byť členom pokerovej scény, aby pochopil, že v tomto zápase nešlo o peniaze, ale o mnoho viac. Išlo o dokázanie hodnoty, ktorá je pre nezasvätených možno nepochopiteľná. Chip prevzal $ 1 784 640 a svoj tretí zlatý náramok a obhájil tak neoficiálny titul najlepšieho allround hráča. H.O.R.S.E. Sa považuje za najťažšiu pokerovú disciplínu; pri žiadnom inom variante nie je potrebné byť tak všestranný, ani preukazovať tak mnoho pokerových zručností.

V rozhovore po turnaji Chip povedal: „Byť najlepší neznamená jeden- či dvakrát vyhrať, je treba to dokazovať každý deň.“

Hoci bol veľmi šťastný, súcitil s Andym Blochom:

Som rád, že som tento turnaj vyhral, ale Andyho je mi ľúto, zaslúžil by si túto výhru rovnako ako ja.“

Andy Beal versus „The Corporation“

Ďalším vrcholom Chipovej kariéry bola určite legendárna hra „Andy Beal versus The Corporation“ v roku 2006. „The Corporation“ bol klub, založený Philom Iveym, ktorého cieľom bolo dať dokopy dostatok peňazí a vyzvať úspešného bankára, milionára a známeho pokerového hráča Andyho Beala. Medzi členov patrili okrem Chipa a Phila aj Doyle Brunson, Todd Brunson, Jennifer Harman, Howard Lederer, Chau Giang, Barry Greenstein, Ted Forrest, Gus Hansen, Ming La a Johnny Chan.

The Corporation dala nakoniec dohromady 10 miliónov dolárov a nastúpila vo Wynn (Las Vegas) proti matematickému géniovi Bealovi v zápasoch heads-up. Chip Reese hral proti Bealovi ako prvý. Po dvoch týždňoch prehrali Phil a ostatní členovia klubu absolútne všetko. Po týždňovej pauze hral Phil proti Bealovi celé tri dni a vyhral pôvodných 10 miliónov naspäť, plus 6,5 milióna k tomu. Po tejto porážke a prehre 16,5 milióna dolárov sa Andy Beal zaprisahal, že už nikdy nebude hrať poker.

Tento legendárny zápas fascinoval celý pokerový svet. Špekulovalo sa, vsádzalo a média sa zúfalo pokúšali dostať k informáciám. The Corporation sa však tvárila tajuplne a dbala, aby sa na verejnosť nedostalo príliš veľa podrobností, jednalo sa totiž o súkromný turnaj. Tento turnaj mali radšej usporiadať v nejakých súkromných priestoroch, nie v súkromných miestnosťach kasína. Pravdepodobne však svojím mysterióznym turnajom chceli vzbudiť pozornosť verejnosti.

Ešte nikdy sa nehralo s takými vysokými vkladmi a zápas „Andy Beal versus The Corporation“ sa zapísal do dejín. Americký spisovateľ Michael Craig napísal o tom dokonca knihu s názvom: „The Professor, the Banker and the Suicide King: Inside the Richest Poker Game of All Time“. Tento titul sa vzťahuje na dvoch členov The Corporation a na Andyho Beala. „The Professor“ je Howard Lederer, pokerový génius s matematickou pamäťou, „The Banker“ je Andy Beal a „The Suicide King“ (sk: samovražedný kráľ) je bláznivý, často bezohľadný hráč Ted Forrest. „The Suicide King“ sa vzťahuje aj na srdcového kráľa, pretože na karte vyzerá, akoby si do hlavy vrážal meč.

Obdivuhodný pokerový talent a jedinečná osobnosť

Väčšina pokerových kolegov označuje Chipa Reesa za najlepšieho hráča cash game a hry Seven Card Stud, ako i ostatných pokerových variantov na svete. Detail, ktorý Chipa oddeľuje od všetkých ostatných, je, že nikdy nepodpísal zmluvu s online pokerovou herňou.

Pri stole bol vždy príjemný spoločník, ktorý sa vždy správal ako džentmen a svojich kolegov vždy veľkoryso podporoval, keď boli na mizine. Chip, ktorý bol už na strednej škole nadaný rečník, bol známy i tým, že vedel každého ukecať k hre. Či už zo strachu, že dotyčný s majstrom prehrá, alebo kvôli nedostatku peňazí, chuti, alebo únave, stačil len krátky rozhovor s Chipom a všetko končilo tak či tak pri stole. Jeho presviedčacie schopnosti bolo také legendárne, že ho ostatní láskyplne nazývali „Chip-talk“. Aj Barryho Greensteina Chip viackrát naviedol ku cash game:

Vždy mi povedal ´Chlape, máme pre teba perfektnú hru. Všetci hráme tvoje obľúbené varianty. Nechce sa mi veriť, že si to necháš ujsť!´ Vždy rozprával svojím typickým, jemne poručníckym spôsobom, spôsobom Chip-talk,´“ spomína Barry.

Ak si chcete zahrať proti pokerovému esu Barrymu Greensteinovi, stiahnite si jednoducho cez tento link softvér PokerStars. Zároveň sa takto poistíte Váš exkluzívny uvítací bonus od BonusBonusBonus v hodnote 100% prvého vkladu až do výšky $ 50.

Na otázku, kedy plánuje ukončiť profesionálnu pokerovú kariéru, odpovedal Chip ironicky v jednom rozhovore:

S pokerom skoncujem až v hrobe. Len Boh vie, čo príde potom.“

Keď práve nehral poker, hrával so svojimi kamarátmi Doylom Brunsonom a Barrym Greensteinom golf . Toto trio hrávalo o veľké peniaze a výzývalo i mladé talenty, napríklad Daniela Negreanua, Phila Iveyho a Ericka Lindgrena. Doyle a Chip boli veľkí priatelia a spoločne sa pokúšali realizovať všetky obchodné nápady. Obaja profesionáli mali mnoho najnezvyčajnejné nápady, ich originálne plány boli však len zriedka úspešné. Investície do oleja, diamantových mín, dostihových koní, hľadania Titanicu a Noemovej archy sú len niektoré z nich. Ako bolo práve spomenuté, väčšina nápadov stroskotala, Doyle a Chip sa však dobre bavili a vždy sa mohli vrátiť naspäť k pokeru.

Doyle Brunson spomína:

Vydali sme sa hľadať Titanic a Noemovu archu! Keď šlo o obchody, boli sme tí najväčší blbci, ešte vždy sme však mali aj poker. Aby sme sa zachránili, museli sme zasa sadnúť k pokerovému stolu.“

Ak si chcete zahrať proti legendárnemu Doylovi Brunsonovi, navštívte jednoducho cez tento link stránku DoylesRoom. Zároveň sa takto poistíte Váš exkluzívny uvítací bonus od BonusBonusBonus. Hľadajte Doyleho pri jednom z mnohých stolov a zahrajte si proti nemu!

Chip okrem toho pracoval aj na televíznej relácii „Professional Poker League“, ktorá však nikdy nebola odvysielaná. Kvôli novému zákonu o hazardných hrách v USA, ktorý sťažil podmienky pre online poker, nenašla show dostatok sponzorov a reklamných prostriedkov. K veľkému sklamaniu Chipa Reesa sa projekt odložil na neurčito.

Šok pre celý svet pokeru

Ráno 4. decembra 2007 otriasla pokerovým svetom smutná správa:

V noci na 4.decembra David Chip Reese nečakane zomrel vo veku 56 rokov vo svojom dome v Las Vegas. Blízky rodinný priateľ informoval, že Chip o 22:00 zavolal svojmu lekárovi a sťažoval si na symptómy, ktoré poukazovali na zápal pľúc. Do nemocnice nešiel a zomrel v spánku. Chip zanechal svojho syna Caseyho, dcéru Taylor a nevlastnú dcéru Britney. So svojou ženou sa krátko pred smrťou rozviedol.

Verejný smútočný obrad sa konal 7.decembra 2007 v „Palm Mortuary Northwest“ v Las Vegas. Poslednú pamiatku si prišli uctiť mnohí pokeroví hráči. Medzi smútiacimi boli, samozrejme, aj Doyle a Todd Brunson, pre ktorých bol Chip takmer ako člen rodiny.

Doyle Brunson o tragickej udalosti:

Dnes som stratil jedného z mojich najbližších a najmilších priateľov. Bol to najvýnimočnejší človek, akého som kedy poznal, a pokerový svet takto stratil jedného z najväčších hráčov. Bol jedným z najlepších hráčov, aký sa kedy narodil.“

Aj pre Doylovho syna Todda bola táto správa ťažkým úderom:

Stratil som učiteľa a priateľa. Bol pre mňa ako člen rodiny.“

Chipova náhla smrť otriasla svetom pokeru; mnohé online pokerové herne prerušili hry a minútou ticha vzdali Chipovi poslednú úctu, kasína organizovali smútočné a pamätné obrady. Šéf WSOP Jeffrey Pollack oznámil, že budúci víťaz turnaja „$ 50 000 H.O.R.S.E.“ získa z úcty k Chipovým obdivuhodným pokerovým výkonom„David Chip Reese Award“.

Chip Reese ovplyvnil svet pokeru ako málokto iný a navždy zostane v našich spomienkach ako génius, kráš „big game“ a veľkorysý a láskyplný človek.

Chcete vidieť videá ?
KLIKNUTÍM NA TLAČIDLO 'PLAY' NAPRAVO OD NASTAVENIA HLASITOSTI A POTOM NA 'MENU' SI MÔŽETE POZRIEŤ VIAC VIDEÍ, KDE VYSTUPUJE DAVID REESE
 

---

Tag Cloud

---